Puma americká (Puma concolor) je jednou z najrozšírenejších divokých mačiek na svete a zároveň druhou najväčšou mačkovitou šelmou v Amerike. Tento fascinujúci predátor dokáže prežiť v najrôznejších prostrediach – od tropických dažďových lesov až po vysokohorské oblasti. Poznáme ju pod mnohými názvami ako horský lev, kuguar alebo panter, čo svedčí o jej širokom geografickom rozšírení a kultúrnom význame.
Fyzické charakteristiky
Pumy sú mocné a atleticky stavané mačky s pozoruhodnou anatómiou. Dospelé jedince dosahují dĺžku tela 1-2 metre, pričom samce sú výrazne väčšie ako samice. Hmotnosť sa pohybuje od 29 do 90 kilogramov, v závislosti od pohlavia a geografického výskytu. Ich srsť je typicky jednofarebná, najčastejšie v odtieňoch hnedej, sivej či plavej farby, čo im poskytuje vynikajúce maskovanie v prírodnom prostredí.
Najvýraznejšou črtou púm jsou ich silné zadné nohy, ktoré im umožňujú neuveriteľné skoky. Dokážu skočiť do výšky až 5,5 metra a do dĺžky až 12 metrov. Ich dlhý chvost, ktorý meria približne 60-95 centimetrov, slúži ako vynikajúci stabilizátor pri behu a skákaní.
Rozšírenie a stanovište
Pumy majú najväčšie geografické rozšírenie zo všetkých divokých zvierat v západnej pologuli. Vyskytujú sa od kanadskej Britskej Kolumbie až po Patágóniu v Argentíne a Čile. Jediný región, kde vyhynuli, je východná časť Severnej Ameriky, hoci sa tu objavujú snahy o reintrodukciu.
Tieto adaptabilné mačky osídľujú neuveriteľne rozmanité biotopy. Nájdeme ich v púšťach Sonora, tropických dažďových lesoch Amazónie, na skalnatých svahoch Álp i v boreálnych lesoch Kanady. Dokážu prežiť vo výškach od morskej hladiny až po 5 800 metrov nad morom v Andách.
Správanie a spôsob života
Pumy sú prevažne samotárske zvieratá s výnimkou obdobia párenia a výchovy mláďat. Každý jedinec si vyznačuje svoje územie, ktoré môže mať rozlohu od 30 do 300 štvorcových kilometrov v závislosti od dostupnosti potravy. Samce majú väčšie územia, ktoré sa často prekrývajú s teritóriami niekoľkých samíc.
Sú to predovšetkým nočné a súmračné lovci, hoci v oblastiach s menším ľudským ruchom môžu byť aktívne aj cez deň. Pumy sú vynikajúci plavci a šplhači, čo im umožňuje využívať všetky vrstvy svojho prostredia pri love.
Potrava a spôsob lovu
Ako opitúni karnivoři sa pumy živia takmer výlučne mäsom. Ich hlavnú potravu tvoria jelene, no spektrum koristi je veľmi široké – od malých hlodavcov až po mladé losy. V Južnej Amerike lovia aj guanako, vikuňe a dokonca mladé lamy.
Pumy sú tichí lovci, ktorí sa na svoju korisť približujú nenápadne a útočia prekvapivým skokom. Svoj úspech pri love dosahujú vďaka vynikajúcemu sluchu, zraku a schopnosti sa pomaly a potichu pohybovať. Korisť usmrtia typickým spôsobom mačkovitých šeliem – uhryznutím do krku.
Rozmnožovanie a výchova mláďat
Pumy nemajú pevne stanovenú páriacu sezónu a môžu sa rozmnožovať počas celého roka. Březosť trvá približne 90-96 dní a samica rodí 1-6 mláďat, najčastejšie 2-3. Mláďatá sa rodia slepé a úplne závislé na matke.
Zaujímavosťou je, že mladé pumy majú úplne iný vzhľad ako dospelé jedince – ich srsť je pokrytá tmavými škvrnami a pruhmi, ktoré postupne miznú. Matka sa o potomstvo stará sama približne 18-24 mesiacov, pričom ich učí loviť a prežiť v divočine.
Vzťah s človekom
Historicky boli pumy vo veľkej časti svojho areálu prenasledované ako škodcovia hospodárskych zvierat. V súčasnosti sa ich populácie v mnohých oblastiach stabilizujú alebo dokonca rastú vďaka ochranárskym opatreniam a zmene postojov verejnosti.
Útoky púm na ľudí sú veľmi vzácne. Tieto mačky sa ľudí prirodzene vyhýbajú a konflikty vznikajú len výnimočne, zvyčajne keď je puma zahnaná do úzkych alebo chráni svoje mláďatá. V prípade stretnutia s pumou odborníci odporúčajú udržiavať očný kontakt, robiť sa väčším a pomaly cúvať.
Ochranársky status a hrozby
Puma americká je celkovo klasifikovaná ako druh s najmenším ohrozením, no situácia sa líši podľa regiónov. Floridská puma je kriticky ohrozená s populáciou okolo 200 jedincov. Hlavnými hrozbami sú strata stanovíšť, fragmentácia krajiny, kolízie s vozidlami a občasné ilegálne poľovanie.
V mnohých krajinách Južnej Ameriky čelia pumy tlaku rozširujúceho sa poľnohospodárstva a urbanizácie. Ochranárske organizácie sa snažia vytvárať koridory medzi chránenými oblasťami, ktoré by umožnili pumám bezpečnú migráciu a genetickú výmenu medzi populáciami.
