Leonardo da Vinci (1452-1519) patrí medzi najvýznamnejšie postavy ľudských dejín. Tento talianský polyhistor, umelec, vynálezca a vedec sa stal symbolom renesančného génia. Jeho všestrannosť a zvedavosť ho priviedli k objavom a vytvoreniam, ktoré predstihli svoju dobu o stáročia. Napriek tomu, že o jeho živote vieme pomerne veľa, stále existuje množstvo fascinujúcich faktov a zaujímavostí, ktoré môžu prekvapiť aj znalcov jeho diela.
Detstvo a mladosť
Leonardo sa narodil 15. apríla 1452 v meste Vinci neďaleko Florencie ako nemanželské dieťa notára Piera da Vinciho a roľníckej dcéry Catariny. Jeho priezvisko „da Vinci“ jednoducho znamená „z Vinci“ – v tej dobe neboli priezviská bežné. Ako nemanželské dieťa nemohol zdediť otcov majetok ani pokračovať v jeho povolaní, čo ho paradoxně nasmerovalo k umeniu.
Už v mladom veku prejavoval výnimočné umelecké nadanie. Keď mal asi 14 rokov, stal sa učňom v dielni slávneho florentského maliara Andrea del Verrocchia. Podľa legendy Leonardo ako mladík namaľoval anjela v Verrocchiovom obraze „Krst Krista“ tak dokonale, že jeho majster údajne už nikdy nevzal štetec do ruky.
Umelecké majstrovstvá
Leonardo vytvoril relatívne málo dokončených obrazov – odhaduje sa ich na 15 až 20. Napriek tomu patria k najslávnejším dielam svetového umenia. Mona Lisa, ktorú maľoval medzi rokmi 1503-1519, sa stala najznámejším obrazom sveta. Zaujímavé je, že obraz nikdy nepredal a nosil ho so sebou až do smrti.
Posledná večera, ktorú namaľoval na stenu kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne, predstavuje revolučný prístup k perspektíve a kompozícii. Leonardo experimentoval s novou technikou namiesto tradičnej fresky, čo bohužiaľ viedlo k rýchlemu zhoršovaniu obrazu už počas jeho života.
Bol perfekcionista, ktorý málokedy dokončil svoje diela. Mnoho projektov zostalo nedokončených, pretože ho zaujali nové výzvy alebo sa rozhodol experimentovať s novými technikami.
Vedecké objavy a štúdiá
Leonardo bol fascinovaný anatómiou ľudského tela. Vykonával pitvy mŕtvol, čo bolo v tej dobe nielen neobvyklé, ale aj riskantné. Vytvoril tak detailné anatomické nákresy, ktoré boli presnejšie ako väčšina lekárskych textov tej doby. Jeho štúdie srdca a cievneho systému predstihli oficiálnu medicínu o stáročia.
Študoval prírodu s vedeckou presnosťou. Pozoroval let vtákov, pohyb vody, rast rastlín a geologické formácie. Tieto pozormania aplikoval do svojich vynálezov a umeleckých diel. Bol jedným z prvých, ktorí systematicky študovali optiku a perspektívu.
V oblasti inžinierstva navrhol stroje a mechanizmy, ktoré boli technicky realizovateľné až o stáročia neskôr. Medzi jeho návrhy patrili tankové vozidlá, padáky, helikoptéry a lietadlá.
Vynálezy a technické inovácie
Leonardo navrhol viac ako 100 vynálezov. Medzi najznámejšie patria lietajúce stroje inšpirované štúdiom vtáčieho letu. Jeho ornitopter mal napodobňovať mávanie vtáčích krídel, zatiaľ čo vzdušná skrutka pripomínala princíp moderného vrtuľníka.
Navrhol tiež vojenské stroje pre svojich zamestnávateľov. Medzi ne patrili obrnené vozidlá, katapulty, obliehacích stroje a systémy opevnení. Paradoxne, napriek tomu že bol pacifista, vytváral smrtiace zbrane, pretože potreboval finančnú podporu na svoje výskumy.
V oblasti civilného inžinierstva navrhol kanály, mosty a systémy na reguláciu vodných tokov. Pracoval na projektoch odvodnenia močiarov a zlepšenia vodných ciest v rôznych talianskych mestách.
Zrkadlové písmo a notebooky
Leonardo písal zrkadlovým písmom – sprava doľava, takže text sa dal čítať iba pomocou zrkadla. Dôvody tohto zvyku nie sú úplne jasné. Možno tak chcel chrániť svoje myšlienky pred nepovolanými očami, alebo to bolo prirodzené pre ľaváka, aby nerozmazal atrament.
Zanechal po sebe viac ako 13 000 strán poznámok a nákresov v takzvaných „codexoch“. Tieto zápisníky obsahujú zmesicu vedeckých pozorovaní, technických návrhov, anatomických štúdií a osobných úvah. Odhaduje sa, že zachované poznámky predstavujú len tretinu toho, čo pôvodne napísal.
Jeho poznámky sú písané v kombinácii taliančiny, latinčiny a vlastného systému skratiek. Často kreslí a píše na tej istej stránke, čím vytvára unikátne spojenie medzi vizuálnym a textovým poznaním.
Život na dvore a mecenáši
Leonardo strávil značnú časť svojho života na dvoroch mocných panovníkov a šľachticov. V Miláne pracoval pre Ludovica Sforzu, pre ktorého okrem maliarstva navrhoval aj kostýmy a kulisy pre dvorské slávnosti, inžinierske projekty a vojenské stroje.
Neskôr pracoval pre francúzskeho kráľa Františka I., ktorý ho pozval do zámku Clos Lucé vo Francúzsku. Kráľ mal k Leonardovi veľký rešpekt a označoval ho za „prvého maliara, inžiniera a architekta kráľovstva“. Leonardo strávil posledné tri roky svojho života vo Francúzsku ako kráľov hosť.
Okrem umenia a vedy sa Leonardo venoval aj organizovaniu dvorských zábav. Navrhoval mechanické divadlá, kostýmy a efekty pre slávnosti. Bol známy svojou schopnosťou vytvárať spektakulárne predstavenia s použitím zložitých mechanizmov.
Osobné vlastnosti a zaujímavosti
Leonardo bol vegetarián, čo bolo v tej dobe veľmi neobvyklé. Ľudia ho často videli, ako kupuje vtáky v klietkach len preto, aby ich mohl oslobodiť. Miloval zvieratá a považoval zabitie zvierat za neospravedlniteľné.
Bol známy svojou fyzickou silou a krásou. Súčasníci ho opisovali ako vysokého, elegantného muža s dlhými vlasmi a bradou. Nosil ružové tuniky, zatiaľ čo väčšina mužov nosila tmavé oblečenie.
Nikdy sa neoženil a nemal deti. Jeho najbližším spoločníkom bol Gian Giacomo Caprotti, prezývaný „Salai“ (diablik), ktorého si adoptoval ako 10-ročného. Salai zostal s Leonardom viac ako 25 rokov napriek tomu, že bol známy ako zlodej a výtržník.
Leonardo zomrel 2. mája 1519 vo veku 67 rokov v zámku Clos Lucé vo Francúzsku. Podľa legendy zomrel v náručí kráľa Františka I., hoci historici spochybňujú pravdivosť tohto tvrdenia.