Aristoteles (384-322 pred n. l.) patrí medzi najvplyvnejších filozofov v dejinách ľudstva. Narodil sa v makedonskom meste Stagira a stal sa žiakom Platóna v Aténach. Jeho myšlienky formovali západnú civilizáciu po tisícročia a jeho prístup k poznaniu položil základy mnohých moderných vied. Aristoteles nebol len teoretikom – bol to aj praktik, ktorý sa zaujímal o všetky aspekty ľudského poznania a sveta okolo seba.
Mladosť a vzdelanie
Aristoteles sa narodil do lekárskej rodiny – jeho otec Nikomachos bol osobným lekárom macedónskeho kráľa Amyntasa III., otca Filipa II. Toto rodinné pozadie mu poskytlo prvé znalosti o biológii a medicíne, ktoré neskôr významne ovplyvnili jeho vedecký prístup. Vo veku 17 rokov odišiel do Atén, kde vstúpil do Platónovej Akadémie. Tam strávil 20 rokov, najprv ako študent, neskôr ako učiteľ. Napriek úcte k svojmu učiteľovi sa postupne odklonil od Platónovho idealizmu smerom k empirickejšiemu prístupu k poznaniu.
Učiteľ Alexandra Veľkého
Jedným z najznámejších faktov o Aristotelovi je, že bol vychovávateľom Alexandra Macedónskeho, ktorý sa neskôr stal Alexandrom Veľkým. Filip II. Macedónský si vybral Aristotela ako učiteľa pre svojho syna v roku 343 pred n. l. Aristoteles vyučoval Alexandra tri roky v meste Mieza. Hoci nie je úplne jasné, aký vplyv mal filozof na budúceho vodcu, je zaujímavé, že Alexander si so sebou na výpravy bral exemplár Homérovej Iliády s Aristotelovými poznámkami. Táto skúsenosť tiež Aristotelovi umožnila získať finančnú podporu pre svoje neskoršie vedecké bádanie.
Zakladateľ Lykea
Po návrate do Atén v roku 335 pred n. l. Aristoteles založil vlastnú školu nazývanú Lykeum (Lyceum). Škola sa nachádzala v posvätnom háji venovanom Apollónovi Lykeovi. Aristotelov Lykeum sa stal centrom vedeckého výskumu a filozofického myslenia. Charakteristické bolo, že Aristoteles často učil počas prechádzok po záhradách školy, preto sa jeho žiaci nazývali „peripatetici“ (od gréckeho slova „peripatein“ – prechádzať sa). V Lykeu Aristoteles zhromaždil rozsiahlu knižnicu a vytvoril jeden z prvých botanických a zoologických výskumných centier.
Encyklopedické poznatky
Aristoteles bol skutočným polyhistorom – ovládal prakticky všetky oblasti poznania svojej doby. Napísal diela z filozofie, logiky, etiky, politiky, biológie, fyziky, meteorológie, psychológie, poetiky a rétoriky. Jeho biologické spisy sú obzvlášť pozoruhodné – klasifikoval viac ako 500 druhov zvierat a vytvoril systém, ktorý sa v mnohých aspektoch podobá modernej taxonomii. Aristoteles ako prvý rozlišoval medzi stavovcami a bezstavovcami a jeho pozorovania morských živočíchov boli tak presné, že niektoré jeho zistenia boli potvrdené až v 19. storočí. Jeho „História zvierat“ obsahuje detailné popisy správania a anatomických štruktúr rôznych druhov.
Otec logiky
Jedným z najtrvalejších Aristotelových prínosov je vytvorenie formálnej logiky. Jeho „Organon“ – zbierka šiestich logických traktátov – položila základy logického myslenia na ďalšie dva tisícročia. Aristoteles vytvoril teóriu sylogizmu, systém deduktívneho uvažovania, ktorý umožňuje odvodiť záver z dvoch premís. Formuloval tiež základné logické zákony, ako je zákon identity, zákon sporu a zákon vylúčeného tretieho. Jeho logický systém bol tak dôkladný, že nemecký filozof Immanuel Kant v 18. storočí poznamenal, že logika od Aristotela neurobila ani krok dozadu ani dopredu.
Politické a etické myšlienky
V oblasti politickej filozofie Aristoteles analyzoval 158 ústavy rôznych gréckych mestských štátov. Bohužiaľ, zachovala sa len jeho analýza aténskej ústavy, ktorá bola objavená až v roku 1890 na papyruse v Egypte. V diele „Politika“ rozdelil vlády na tri základné typy: monarchiu, aristokraciu a politeu (ústavnú vládu), pričom každá má svoju zvrhnutú formu – tyraniu, oligarchiu a demokraciu. Aristoteles uprednostňoval zmiešané formy vlády a považoval stredné vrstvy za najstabilnejší základ spoločnosti. Jeho „Nikomachova etika“ predstavila koncept „zlatej stredy“ – cnosť ako rovnováhu medzi extrémami, a pojem eudaimonia – ľudské šťastie alebo rozkvitanie ako najvyšší cieľ života.
Vplyv na stredovek
Aristotelov vplyv na stredoveké myslenie bol obrovský. V islamskom svete ho nazývali jednoducho „Prvý učiteľ“ a jeho diela boli preložené do arabčiny už v 9. storočí. Významní islamskí filozofi ako Al-Farábí, Avicenna a Averroes rozvíjali jeho myšlienky. Do latinského západu sa Aristotelov myšlienkový odkaz vrátil v 12. a 13. storočí prostredníctvom prekladov z arabčiny. Tomáš Akvinský ho nazýval jednoducho „Filozof“ a vytvoril syntézu aristotelizmu s kresťanskou teológiou, ktorá dominovala európskemu mysleniu po stáročia.
Zaujímavé osobné fakty
Aristoteles mal podľa dobových opisov jemnú postavu, malé oči a šušľal. Rád sa obliekal elegantne a nosil množstvo šperkov a prsteňov. Bol ženatý s Pythias, adoptívnou dcérou svojho priateľa Hermia, s ktorou mal dcéru. Po jej smrti žil s Herpyllis z Stagiry, s ktorou mal syna Nikomacha, podľa ktorého pomenoval svoju etickú prácu. V závete zaujímavo zariadil oslobodenie svojich otrokov a pozorne sa postaral o svoju rodinu aj služobníctvo. Aristoteles bol tiež vášnivým zberateľom kníh a máp, čo bolo v tej dobe veľmi neobvyklé a nákladné hobby.
Smrť a odkaz
Po smrti Alexandra Veľkého v roku 323 pred n. l. sa v Aténach zosilnili antimacedónske nálady. Aristoteles, ktorý mal úzke väzby na macedónsky dvor, bol obvinený z bezbožnosti. Pamätajúc si na osud Sokrata, Aristoteles opustil Atény so slovami, že nechce, aby Aténčania „znovu zhrešili proti filozofii“. Odišiel na ostrov Euboja, kde o rok neskôr zomrel vo veku 62 rokov, pravdepodobne na žalúdočnú chorobu. Jeho knižnica a škola prešli do rúk jeho žiaka Theofrastosa. Aristotelov intelektuálny odkaz je nesmierny – ovplyvnil prakticky všetky oblasti ľudského myslenia a jeho metodický prístup k poznaniu položil základy modernej vedy.
